Na ceste Patagóniou - Mount Fitz Roy a El Chaltén

Autor: Robert Drál | 6.2.2020 o 8:52 | (upravené 11.2.2020 o 10:40) Karma článku: 5,22 | Prečítané:  1317x

Počas decembra 2019 som sa vybral sám na trekový výlet do Patagónie. Cieľom bolo spoznať krásnu prírodu, ktorú som mal zatiaľ možnosť vidieť iba z fotiek na internete. Mesto El Chaltén a park Los Glaciares bol jednou zo zastávok. 

 Autobusom  z Puerto Natales do El Chaltén

V Puerto Natales vstávam už o 5:30. Som prekvapený, ako vo veľmi jednoduchom hosteli dostávam na raňajky volské oko a spolu s izbovou kamoškou Pearl z Austrálie vyrážame smer bus. Ona do Torres del Paine a ja do El Calafate. Bozk na rozlúčku je prvá romantická vec, ktorú zažívam po dlhej dobe.  Autobus je zasa plný dôchodcov, tentoraz z UK. Cesta ubieha celkom fajn, IMT Smile sa mi asi zhnusia, lebo mám nejaké žalúdočné ťažkosti. Jedna hraničná kontrola OUT, jedna IN a som znova v Argentíne. V El Calafate dopĺňam proviant na cestu a prestupujem smer El Chaltén. El Calafate sa mi vôbec nepozdáva, ale Perito Moreno snáď bude stáť zato. Ale o tom potom. Cestu do El Chaltén som nazval ,,Cesta mŕtvych Guanaco". Popri ceste ich vidím na každom kroku v rôznych štádiách rozkladu, hlavne veľa kostier. Pampa sa začína meniť na polopúšť a vidieť, že je to drsná planina. Jazero Lago Argentino má krásnu tyrkysovú farbu a dáva vedieť, že ho vodou zásobujú ľadovce z Parque Glaciares, kam smerujem. Milý vodič zastaví poloprázdny bus na ceste Ruta23 a cestujúci si môžu urobiť svoju prvú fotku Mount Fitz Roy.

El Chaltén je malebné mestečko a pripomína westernové kulisy. Ale do hôr je to čoby kameňom dohodil a scenéria z predzáhradky je úžasná. Hostel DeLosCondor je pekný ale wifi je úplne na draka.  Už nech je ráno a ja môžem vyraziť.

El Chaltén Trek deň 1 – Campamento Poincenot a Laguna De Los Tres

Vyrážam po menších raňajkách a asi 20 minút čakám pred supermarketom, v ktorom chcem kúpiť jedlo na trojdňový trek. Dodržiavanie otváracej doby tu akosi neriešia. Z mesta som peši pri začiatku turistického chodníka asi za 15 minút a začína prvé stúpanie. Po hodinke a pol som vo free campingu Poincenot, kde niektorí balia a niektorí stavajú. Stan mám hneď hotový a s odľahčeným batohom vyrážam k lagúne LasPiedras Blancas a k rovnomennému ľadovcu.  Zasa počujem burácanie lavín z ľadovca a jednu veľkú aj vidím, ale nestíham natočiť. Pukanie ľadovca neprestáva a ja asi hodinu čakám, že si niečo pekné natočím, ale žiaľ bez úspechu. 

Na Lagunu DeLosTres, bájne to instagramove miesto, vyrážam až po štrnástej hodine, keďže verím, že sa obloha trocha vyčistí a blankytne modrá urobí pozadie Mount Fitz Roy tak, ako má byť. K lagúne je posledný kilometer, zasa peklo. Ťažký terén a 400 metrové prevýšenie je po cca 15 km v nohách pekný zaberák. Ale každá sranda niečo stojí a finále je úžasné. Fotky z Instagramu neklamali, je to tu úžasné. Škoda, že dnes nie je deň na fotenie, slnko je vysoko a tiene dnes vyhrávajú.

Trávim tu asi hodinu a pol a prezerám si miesta, kde sa zajtra vrátim a dúfam, že slnko urobí presne to, čo potrebujem. Cesta dole je veľmi náročná, treba dávať pozor a zdá sa, že je nekonečná. V kempe stretávam rodákov z Prahy a dávam im bratské rady, kam v Ushuaia skočiť na Asado. La Enstancia je jasná voľba. Dvom slečnám pomáham pri stavbe stanu a kochám sa západom slnka nad Mount Fitz Roy. Ráno vstávam 3:45, keďže východ slnka je okolo 5:45 a cesta hore bude drsná. Na večeru som mal klobásku a cibuľu a bolo to super.

 El Chaltén Trek deň 2 – Fitz Roy Sunrise a Cerro Torre Sunset noc Camping de Agostini – 2,5 km Mirador Maestri

Budíček 3:30. O 4:00 vyrážam na druhý výstup za 12 hodín na Laguna de los Tres. Čelovka svieti do kroku a ja sa pomaly, ale isto dvíham k výšinám. Po dvadsiatich minútach mám toho dosť, ale späť sa ísť nedá. Ešteže zo včerajška viem, kde sa nachádzam a čo má ešte čaká. Radosť mi robí iba obzretie sa dolu svahom a zistenie, že sú aj takí, čo toho musia zvládnuť oveľa viac. Pod vrcholom sedla čelovku vypínam a v chrbte mám začiatok dnešného východu slnka. Vychádza červené slnko, takže dnes bola niekde preliata krv, povedal by Legolas z Lesného ľudu. Svitá a ja som na vyhliadke medzi prvými. Prepotené tričko mením za nové a obliekam si aj páperovku od Sir Joseph, ktorú som zatiaľ nemusel použiť. Je chladno a fúka svieži a silný vietor. Prvé lúče sa do vrcholku Mount Fitz Roy opierajú cca 5:50. Je očarujúce ako chladnú šedú pretne krásna a teplá červená. Začína sa úžasné predstavenie farieb a tieňov. Cca 50 ľudí sa prizerá každodennému kolobehu života na Mount Fitz Roy. Jediná chybička krásy na tomto neopakovateľnom jave prírody je mrak, ktorý nie a nie opustiť hlavný vrchol. Krúti sa krúti, ale nedá sa presvedčiť vetrom a nárekom pozorujúcich a celé predstavenie drží pod rúškom tajomstva. Príroda je predsa len silnejšia ako ľudia. Na vrchole vytrvám skoro do pol siedmej a stále neviem, či už mám dosť. 

Horšie to je so zostupom. Nohy mám už úplne v péčku a iba silou gravitácie sa trmácam dolu svahom. V rieke sviežej ako ľadovec na Mount Fitz Roy si ovlažujem telo a hneď sa mi ľahšie kráča. Raňajky, pobaliť, rozlúčiť sa s bratmi Čechmi a zasa si vyspevujem do kroku. Ešte pozdrav mohutnej hore a povzdych, že snáď sa ešte uvidíme.

Pokračujem k Laguna Torre a Mirador Maestri, odkiaľ je výhľad na Cerro Torre 3133 m.n.m. Je to nejakých  11 km a prvá polovica sa vinie popri dvoch lagúnach Laguna Madre a Laguna Hija, ktorá je, dá sa povedať rovinatá, takže krok je rýchly a nikde ani človiečika. Aj som zabudol, že ma pred chvíľou boleli nohy ako ďas. Dostávam sa do lesa a už sa neviem dočkať, kde sa napojím na chodník pod Cerro Solo 2121 m.n.m. a popri Rio Fitz Roy. Akosi to dlho trvá, zdá sa mi. Dlho zostupujem, až prichádzam na križovatku a niekoľko metrov za ňou je krásne údolie s Cerro Solo na ľavoboku.

Asi po 45 minútach som v kempe De Agostini, ktorý sa od Pincenotu vôbec nelíši. Kadibúdka a lopata sú aj tu. Je však popri rieke Rio Fitz Roy, ktorá má dosť silný prúd a vidieť, že zima skončila ešte iba nedávno. Zasa si môžem vybrať to nejlepšie miesto, staviam si stan a vyrážam na Lagunu Torre a Mirador Maestri. Celá scenéria tohto miesta sa mi veľmi páči a potvrdzujem si, že Parque Glaciares je jedným z najkrajších miest, čo som v Patagónii zažil. Zdá sa mi to tu také útulnejšie. Únava si vyberá daň a ja zaspávam v stane už okolo štvrtej. O siedmej varím červenú šošovicu s pikantným údeným a čaj na zahriatie. Dnešný deň bol neskutočný a počasie mi pripravilo najkrajšiu spomienku na Parque Glaciares a El Chaltén. Zajtra to ukončíme krátkym trekom do mesta, dáme si teplú sprchu a niečo dobré pod zub. Uvidím, čím ma prekvapí Perito Moreno Glacier.

El Chaltén Trek deň 3 – návrat do EL Chaltén cca 9 km, ďalšie výhľady na Cerro Torre.

Vstávam, balím a vyrážam. Ešte niekoľko fotiek Cerro Torre a Glacier Grande z Laguny Torre a vyrážam trocha inou cestičkou back to El Chaltén. Len zo zaujímavosti chcem vidieť aj Camp Prestadores, kde by mali poskytovať aj nejaké služby, ale zatiaľ tu stojí len niekoľko prístreškov zívajúcich prázdnotou a asi čakajúcich na hlavnú sezónu. Čoskoro som opäť na známej ceste zo včera a dostávam sa na krásny výhľad na tunajšie údolie. Zaujímavé, že v informačnom letáku písali o potrebe dobrej kondície pre tento trek, no zatiaľ je to samá rovina. Všetko mi dáva zmysel až od Mirador Del Torre, prvému výhľadu na Cerro Torre smerom od mesta, kde tento trek začína.

Zasa stretávam kopec nemeckých dôchodcov, ktorí tu majú očividne občerstvovaciu stanicu a robím niekoľko posledných fotiek. Zamávam na rozlúčku a začína dosť náročný zostup. Asi tu je potrebná tá kondička z letáku, keďže smerom hore to musí byť dobrý zaberák. Terén je členitý a asi po hodinke už vidím aj mesto El Chaltén. Som rád, že to mám za sebou a sadám do reštiky, kde sa chcem dobre najesť. Polievka je výborná a rezeň, ktorý mi doniesli, vyzerá skôr ako slonie ucho. Napraskaný si dávam v hosteli sprchu a rozmýšľam, či začne pri mojom odchode znova pršať.

Ak by som mal hodnotiť, tak poviem, že bez návštevy tohto miesta sa určite domov z Patagónie nevracajte. Možno sa tu dá ušetriť čas a všetko prebehnúť za dva dni a jednu noc, ale skôr by som si to tu užil dlhšie. Ak by som vedel, čo viem teraz, určite by som tu skúsil aj rafting alebo nejaký výlet na niektorý z ľadovcov. Škoda toho mraku na Cerro Chaltén o Fitz Roy 3045 m n. m., ktorý sa nevedel rozhodnúť, či ostáva alebo ide. Myslím, že si to tu užijete.

 

P. S.: Asi mám naozaj veľké šťastie, lebo ráno pri odchode riadne prší a fúka pekný vetrík.

 

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?